Tour de Gemer 2014

Marekova reportáž z Tour de Gemer 2014   (17.-19.10.2014):

1. deň – odhadovaná dĺžka etapy 60 km

Na bicykle sme vyrazili v sobotu zhruba okolo obeda, dali sme sa smerom na Kyjatice, kde sme mali zbehnúť lesným chodníkom do Striežoviec. Ten sme nenašli, tak sme museli schádzať dolu holorubom. Už po značenej cykloceste sme pokračovali na Hrušovo a popri alúviu riečky Blh do osady Potok. V nádhernej prírode a na polovicu októbra v ideálnom počasí (polojasno, teplota medzi 15-18 st) sme pokračovali na Drienčany, kde sme si pozreli miestnu faru, v ktorej strávil veľkú časť svojho života aj Pavol Dobšinský. Odtiaľ popri nádrži Teplý vrch, v kvalitnom stúpaní do obce Slizké. V obci položenej na kopci akoby pred 100 rokmi zastal čas. Nádherné domy, tiahnuce sa od ulice do dvora, s priečeliami typickými pre túto oblasť, dnes vo veľkej miere obývanými našou menšinou. Škoda, že Slizké nemáme pofotené, rozhodne stojí za návštevu. Pôvodne sme chceli ďalej pokračovať až do Lipovca, avšak kvôli pokročilému času sme sa radšej otočili späť. Nechceli sme sa vracať za tmy. V Drienčanoch po 16,00 hodine konečne otvorili krčmu. Toto je mínusom kraja. V malých dedinkách nie je kde sa občerstviť, tobôž najesť. Odtiaľ, už väčšinou do kopca, sme pokračovali na Ostrany a ďalej na Lukovištia. To už bolo po 17,00, citeľne sa ochladilo a zotmelo. Stúpanie za Ostranmi sme úspešne zdolali a po následnom zjazde sme dorazili do Lukovíšť. Na začiatku obce sme sa zohriali v miestnej pálenici, v ktorej sa už vo veľkom nakladalo do kotla. Tu padla moja definitíva, že tento rok budem páliť aj ja. Pokračovali sme na Kraskovo a ďalej na Babinec. Pozreli sme Jarkov novonadobudnutý grunt a za tmy hladní prichádzali na Klinovo. Tu nás okrem guláša čakali vynikajúce lángoše Jarkovej mamy. Už to vyzeralo na rýchly spánok, avšak domáca ohnivka a strekovské víno nás rýchlo prebralo.

2.deň – odhadovaná dĺžka etapy 25 km

Na nedeľu sme mali naplánovanú kratšiu etapu. Na cestu sme sa vydali niekedy po deviatej. Cesta z Kraskova do Vyšného Skálnika viedla čiastočne medzi poliami a pasienkami, väčšiu časť klesala lesom až do Skálnika. Uvedomovali sme si, aké stúpanie nás čaká na ceste naspäť. Už po rovine sme prešli obce od Vyšného Skálnika až po Veľké Teriakovce. Všetky dedinky sú bohaté na veľké množstvo krásnych sedliackych domov, starých kostolov a fár. Stúpanie na ceste naspäť sme zvládli bez väčších problémov a okolo 13,00 sa vrátili na Klinovo, kde nás čakala posledná porcia gulášu, balenie a odchod domov. Čo dodať na záver, len toľko, že dúfam, že ďalšia návšteva regiónu bude už budúci rok. Je to cyklistický raj. Bol som veľmi prekvapený, ako sú cyklocesty perfektne značené. Je tu veľa čo vidieť, či z histórie alebo prírody. Škoda, že je to z Bratislavy tak ďaleko. Alebo chvalabohu?